Každý rok počas vysokých horúčav dochádza na pracoviskách k viacerým prípadom nevoľnosti, alebo ochorení súvisiacich s vysokými teplotami. Zamestnávatelia aj zamestnanci musia venovať mimoriadnu pozornosť ochranným opatreniam, pretože v extrémnych prípadoch môže prehriatie organizmu spôsobiť aj smrť.

Záťaž teplom počas výkonu práce

Pochopenie rizík vystavenia teplu je kľúčové pre jednotlivcov, ktorí pracujú vonku, keďže tepelný stres predstavuje významné pracovné a zdravotné riziko. Vystavenie vysokým teplotám, najmä v kombinácii s ťažkou fyzickou aktivitou, môže viesť k chorobám súvisiacim s teplom, ako je vyčerpanie z tepla a úpal. Je známe, že tepelný stres je hlavnou príčinou úmrtí súvisiacich s počasím a môže zhoršiť zdravotné stavy, ako sú kardiovaskulárne ochorenia a cukrovka. Uznanie nebezpečenstva vystavenia teplu je prvým krokom pri uprednostňovaní ochrany zdravia pracovníkov, ktorí sa venujú vonkajším aktivitám, najmä v horúcom prostredí. Medzi rizikové faktory pre chorobu z prehriatia patrí ťažká fyzická aktivita a teplé alebo horúce podmienky prostredia. K riziku chorôb z horúčav môže prispieť aj nedostatočná aklimatizácia a nevhodné oblečenie. 

Implementácia stratégií prevencie chorôb z horúčavy je nevyhnutná na zníženie rizík spojených s prácou vonku v podmienkach vysokých horúčav. Zamestnávatelia zohrávajú kľúčovú úlohu pri zaisťovaní bezpečnosti a dobrých životných podmienok svojich pracovníkov vykonávaním kontrol na zníženie tepelného stresu na pracovisku. To môže zahŕňať opatrenia, ako je poskytnutie prístupu do zatienených oblastí, podpora častých prestávok a zabezpečenie, aby boli pracovníkom ľahko dostupné hydratačné nápoje. Dodržiavaním usmernení, ktoré stanovili organizácie ako OSHA, môžu zamestnávatelia účinne chrániť svojich pracovníkov pred zdravotnými problémami súvisiacimi s teplom: 

• Povzbudzovanie pracovníkov, aby si dopriali preventívne prestávky na oddych. 
• Umožnenie pracovníkom, aby zostali hydratovaní pitnou vodou.
• Poskytnutie zatienených oblastí pre prestávky na zníženie vystavenia teplu.  
• Inštrukcie pracovníkov, aby okamžite hlásili akékoľvek príznaky choroby z prehriatia svojim nadriadeným.

Tepelný stres v ľudskom tele vzniká vo chvíli, keď súčet metabolického tepla (t. j. tepla vyprodukovaného vlastným ľudským telom pri vykonávaní práce) a tepla z okolitého prostredia (zdieľaného formou konvekcie, kondukcie či radiácie) prekročí individuálnu schopnosť tela v danú chvíľu toto teplo znášať a termoregulačnými procesmi udržiavať optimálnu teplotu telesného jadra.

Povinnosti zamestnávateľa 

Každý zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pre svojich zamestnancov pitný režim podľa v § 6 ods. 3 písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý zároveň ustanovuje aj povinnosť zamestnávateľa upraviť pitný režim vnútorným predpisom. Na zabezpečenie pitného režimu pre zamestnancov vo väčšine prípadov postačuje prístup k pitnej vode z verejnej vodovodnej siete na mieste výkonu práce. Bližšie o pitnom režime hovorí v § 7 vyhláška MZ SR č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci. 

Vhodné nápoje sú napríklad:

• nápoje chladné (približne 15°C) - pitná voda, bylinkové čaje, ovocné čaje, šťavy, vhodné minerálne vody s obsahom Na do 100mg/l, sódová voda v množstve 2 l na osobu a zmenu celkom, t. j. vrátane sódovej vody zahrnutej prípadne v nápojoch občerstvujúcich

• nápoj vlažný (približne 22°C)

• nápoje chladené (sú vhodné ako nápoje občerstvujúce) - vhodné stolové minerálne vody, sódová voda s vhodným sirupom

Nevhodné nápoje sú hlavne sladené limonády, nealko ,,radlery´´ a samozrejme alkohol.  

Zamestnávateľ musí mať na pamäti, že mimoriadne vysoké teploty môžu viesť k únave a k zhoršeniu pozornosti, prípadne k výraznému zníženiu výkonnosti zamestnanca v práci, čo by mohlo negatívne ovplyvniť aj bezpečnosť práce.

Na administratívnych a vnútorných pracoviskách sa odporúča napríklad pravidelné vetranie, použitie ventilátora na rozprúdenie vzduchu, klimatizácia a ochrana okien pred nadmerným preslnením - rolety a žalúzie.

Poskytovanie školenia o rozpoznaní zdravotných problémov súvisiacich s teplom a reakcii na ne je kľúčom k tomu, aby sa zabezpečilo, že pracovníci budú vybavení na zvládanie potenciálnych núdzových situácií súvisiacich s teplom. Pravidelné školenia by mali pracovníkov poučiť o rizikách a príznakoch chorôb súvisiacich s teplom, ako aj o správnych postupoch reakcie a metódach prevencie. Zamestnávatelia môžu vytvoriť bezpečnejšie pracovné prostredie v podmienkach vysokých horúčav tým, že zamestnancom poskytnú znalosti a zručnosti na identifikáciu varovných signálov a efektívneho reagovania.

Aký je prípustný pracovný čas počas horúčav?

Prípustnú dĺžku pracovného času zákon neupravuje, zamestnávateľ však stále môže posunúť začiatok pracovnej doby na skoršie ranné hodiny, zaradiť častejšie prestávky v práci, príp. skrátenie pracovnej doby. V prípade, že sa zamestnávateľ rozhodne skrátiť pracovný čas v súvislosti s horúcim dňom (teplota v tieni je viac ako 30 stupňov Celzia), nesmie krátiť mzdu zamestnancov, nakoľko sa nejedná o prekážku na strane zamestnanca.

Záverom možno povedať, že uprednostňovanie ochrany zdravia pri práci vonku v podmienkach vysokých horúčav je kľúčové pre zabezpečenie pohody pracovníkov. Pochopením rizík vystavenia teplu, implementáciou stratégií prevencie chorôb z horúčavy a poskytovaním školení o rozpoznaní zdravotných problémov súvisiacich s teplom a reakcii na ne môžu zamestnávatelia vytvoriť bezpečnejšie a zdravšie pracovné prostredie. Je nevyhnutné prijať proaktívne opatrenia na zmiernenie vplyvu tepla na pracovníkov a podporiť kultúru bezpečnosti a pohody vo všetkých pracovných prostrediach. V konečnom dôsledku môžu organizácie oceňovaním a ochranou zdravia zamestnancov zvýšiť produktivitu, morálku a celkový úspech.

Mgr. Lenka Chudá, PhD., verejná zdravotníčka, BT

Páčil sa Vám tento článok ? Zdieľajte ho s ostatnými !